Choď na obsah Choď na menu
 


KŹC rok 2013

  

14. december 2013
CESTY TÚLAVÉ 2013

Prítomných privítal Marian Kološta, ktorý odovzdal slovo Petrovi Szeteiovi, ktorý prítomných oboznámil s činnosťou Klubu v roku 2013. Celkovo bolo 20 podujatí. Na turistických chodníkoch sa stretli nielen klubisti, ale aj ich priatelia z iných turistických klubov. Celkovo ich bolo na cestách 479, čo predstavovalo priemer na podujatie 24 turistov.

 kzc---cesty-tulave-2013---4.jpg

Potom si pripomenuli opustenie radov turistov Ing. Vladom Miartušom, ktorý odišiel v marci. Medzi prítomných zavítal aj Mikuláš. Potom sa už pokračovalo v spoločenskom podujatí do neskorých nočných hodín.  Už teraz sa tešíme na stretnutie v roku 2014.

                                                                        ROZLÚČENIE

Z  pietnej akcie konanej dňa 28.10.13 - uloženia urny nášho spoluturistu Vladka Miartuša do spoločného hrobu k rodičom. Zišlo sa nás 17 . Po krátkom Marianovom príhovore sme hrob adekvátne ozdobili a chvíľou ticha si uctili jeho pamiatku. Myslím, že sme sa s ním dôstojne rozlúčili, ale určite na neho nezabudneme. Bude nám chýbať jeho prítomnosť, hlas aj smiech.                                                       V  marci sme sa rozlúčili s naším  priateľom, spoluturistom  Ing. Vladom  MIARTUŠ, nedožitých 60, ktorý nás nečakane a rýchlo opustil a  odišiel  do  turistického neba.                                                                           Česť Tvojej pamiatke.

                                                                

19.10.2013 (sobota)
NA VEĽKÝ INOVEC (901 m)
Ahojte!!!!!!!!!!!
Dnes 19.10. sa KŽC rozhodol k poslednej plánovanej tohtoročnej turistike na Veľký Inovec za Novou Baňou. Zišlo sa nás 39 kusov. Bol to zážitok za celý úspešný turistický rok 2013, i keď sme ho začali smutnou rozlúčkou s naším kamrátom Ing. Vladom Miartušom. Dnešný výstup za krásneho jesenného zubatého slniečka, sme začali v dedinke Bukovinka.Vyšli sme na V. Inovec s krásnym výhľadom na okolitý svet.Mimoriadne sme strávili čas aj v náhodne otvorenej chate Pod Inovcom, ktorá bola otvorená pre nočnú akciu, výstupu na V. Inovec. Ďakujeme za pohostinnosť miestnemu chatárovi.Odtiaľ už dolu smerom do Hornej Lehoty. Predtým však sme ešte vystúpali na Štamberk. Putovanie sme ukončili " U Stanleya".

5.10.2013 (sobota)
BANSKOŠTIAVNICKÝ JESENNÝ OKRUH
- 2 časť / Zlatým mestom na Kalváriu
Štiavnické vrchy / nenáročná prechádzka / prevýšenie 115 m / 6,5
- 7 hod. Prechádzka historickým centrom na Kalváriu a za
dominantami baníckej histórie, ktoré sme nestihli v minulom roku.
Odchod zo Zvolena os.st. 06.25 hod. (Os. 7502)
Sprievodcovia trasou: Ferdinand Lalkovič a Marian Kološta

21.9.2013 (sobota)
NA ĽADONHORU (999 m)
Kysucká vrchovina / náročná / prevýšenie 641m / 6,5 hod.
Výstup na druhú najvyššiu dominantu Kysuckejvrchoviny, krása ktorej spočíva v jej náročnosti.
Odchod zo Zvolena os. st.: 05.09 hod. (Zr.1840)
Sprievodca trasou: Ing. Peter Szetei                                                             

29. august - 1.september 2013
KLUBOVÁ ŠTVORDŇOVKA: OKOLÍM RUŽÍNA

Ahojte!
Pozdrav z našej štvordňovky na Východe. Tentokrát z Ružína. Bývali sme v sympatickom penzióne Sivec, kde milá vedúca - pani Bernátová, jej manžel - skvelý kuchár a sympatický čašník nám vychádzali v ústrety a spríjemňovali pobyt. Všetkým vrelo odporúčam.
Prvý deň - sme boli na Folkmarskej skale.                      
Druhý deň - dlhá túra z Kysackého hradu, cez Jánošíkovú baštu, hrad Sokoľ, Artúrovu skalu, sedlo Repy až do penzionu. Mnohým táto túra dala poriadne zabrať. Po večeri sme navštívili hotelový bazén. Pohodička.                      
Tretí deň - zo zástavky Ružín cez Ružínsky kras s mnohými jaskyňami na Sivec a cez Drienkovú skalu až do penziónu. Toto bola určite najkrajšia túra s krásnymi skalnými scenériami a výhľadmi.                     
Štvrtý deň - sme sa rozdelili na skupinky a my sme išli v trojici poznávať krásy Ružína z vodnej hladiny na vodnom bicykli. Bol to krásny zážitok.

17.8.2013 (sobota)
 BRALNATÉ SKVOSTY VTÁČNIKA
 Vtáčnik / CHKO Ponitrie / náročná / prevýšenie 673 m / 6 - 6,5 hod. Atraktívna túra na Buchlov (1040 m) a Žarnov (839 m) so súhrným stúpaním 980 m!

   V sobotu sme boli na Buchlove a Žarnove. Sú to dva nádherné bralnaté kopčeky v pohorí Vtáčnik, z ktorých je nádherný rozhľad.
Na Buchlov sa ide skalnou rozsadlinou za pomoci dvoch rebríkov a na Žarnov sa dá ísť normálne turistickou značkou, no my sme si vybrali dobre utajenú feratu cez skalnú rozsadlnu, ktorá sa dá vyliezť len za pomoci rebríkov a reťazí. Trochu nás pri tom potrápili osy a padajúce kamene, ale nakoniec sme to všetci v zdraví prežili.
                     

3. august 2013 (sobota)
CEZ LISKOVSKÚ JASKYŇU NA VRCH „MNÍCH“ (695 m) A LIKAVSKÝ HRAD (630 m)
Podtatranská kotlina (Liptovská) - Chočské vrchy / nenáročná /
prevýšenie 211 m / 5 - 5
hod.                               

Putovanie za históriou a poznaním krajinou pod legendárnym Chočom.

V sobotu sme sa vybrali podľa plánu na Liptov, do oblasti Ružomberka, vychutnať si krásy a históriu tohoto kraja pod Predným Chočom. Napriek dovolenkám, nemociam, padajúcim stropom či  avizovaným "tropickým" horúčavám sa nás nakoniec zišlo 27 verných. Kvarteto "rýchlonohých" v zložení: Eva P., Renáta O., Táňa S. a Gusto H. sa rozhodli pre "malú" úpravu trasy a do Likavky si to strihli cez Veľký Choč. Nám stačilo aj to, čo bolo v pôvodnom pláne. Cestou - necestou, značkovanými chodníkmi i kukuričným poľom sa väčšina z nás dostala až k finálovej méte na Ružomberskej stanici. Bolo čo obdivovať a tak sme neváhali a obdivovali.                                    

20.júl 2013 (sobota)

KYSUCKÝMI LAZMI na CHOTÁRNY KOPEC (906 m)
a KÝČERU (705 m)

Javorníky /stredne náročná/ prevýšenie 476 m / 5,5 - 6 hod./

Aj napriek hroziacemu dažďu na severe krajiny, zišlo sa nás v Čadci 37. Tak ako bolo naplánované,  vypočuli sme si privítanie sprievodcu trasou. Potom už len poďho do ulíc Čadce. Prvá dlhšia prestávka bola v hoteli Husárik. Ďalej sme už kráčali, miernym stúpaním  smer Črchla,  a potom skoro ako po vrstevnici Vojtov vrch, Kýčera až po lyžiarský vlek, kde sme začali klesať do Čadce. V Kysuckej izbe na žel. stanici sme si dali kávičku, niektorí pivečko. Vyrušil nás len príchod vlaku smer Žilina. Tu v rámci čakania sme sa rozprchli do reštaurácii, aby sme doplnili poživeň a konečne Detvanom domov. Nakoniec počasie vydržalo, dážď nás nestihol a my sme spokojne skonštatovali " Stretneme sa na ďalšej túre ".                                                             
                                                  6.7.2013 (sobota)
                              NÁUČNÝ BANSKÝ CHODNÍK „PUKANEC“

  V sobotu sa nás celé štyri desiatky vydali po stopách nášho kolegu Vlada Miartuša, znalca prírody a vína, ktorý ešte počas svojho života naplánoval túto príjemnú akciu do historického baníckeho Pukanca a to v termíne konania tradičných remeselníckych trhov. Veľa sme videli, veľa sme sa dozvedeli, užili sme si slniečka aj krátku prehánku, (dažďovú), bolo vínko, pivko, gulášiky, podplameníky ...a niektorí si vystáli dokonca aj povestné párance.
Skvelá partia, dobrá nálada a bohatý program - či si viac želať!
Vďaka všetkým a dovidenia na budúcej akcii KŽC!
                                                                            S pozdravom Marian Kološta
             

22.6.2013 (sobota)

Rozsutec, Rozsutec Ty vysoká skala ............
Už stretnutie vo vlaku dávalo najavo, že dnes to bude zaujímavé. Opäť som si spomenul na 4 tankistov, len psa sme nemali. V Štefanovej sme sa však stretli do tucta. Vedúca sa namiesto úvodnej reči prezliekla. Až po Šlahorku to išlo ťažko. Sedlo Medziholie nám ukázalo Rozsutec v  plnej kráse.                                                  Cestou hore občas  zahrmelo, ale nebol ten správny čas. Vrchol sme stihli pred pravým poľudním. Bolo nás tam ako "maku". Dokonca KST Stará Lubovňa spievala.

8.6.2013 (sobota)

„NA ŠPICATO“ - HREBEŇOM HAVRANA
NA OSTRÉ (1067 m) A ŠÍP (1170 m)

Veľká Fatra (Šípska Fatra) / stredne náročná / prevýšenie 734 m / 7 - 7,5 hod.
Trasa je však náročná svojou dĺžkou (20 km) a súhrným prevýšením na obidva vrcholy 1078 m!
Turistická fantázia, ktorá Vás preverí, očarí a nadchne zároveň!

Po neuskutočnenom výšlape na Krakovu hoľu sa podarilo Ostré a Šíp, aj keď s doliehajúcim hrmením. Tak, ako bolo napísané sa aj vyplnilo, nadchlo, očarilo, ale hlavne preverilo. Stretlo sa nás v Ľubochni neúrekom - 32.                                                                              

25.5.2013 (sobota)     

KRAKOVA HOĽA (1752 m)

Akcia bola zrušená - zlé poveternostné podmienky !
                          

11.05.2013

SLOVENSKÁ BRÁNA, KRIVÍN

V sobotu sme sa vybrali, cca 20 osôb, podľa plánu na Slovenskú bránu. Vlak sa cestou naplňal ďalšími turistami, ktorí sa presúvali na okresné stretnutie turistov do Tekovskej Breznice. My sme cestovali až do Tlmáč. Odtiaľ už peši na Krivín. Je to fascinujúce miesto. Turistický bôžik si vybral svoju daň a pripravil nám daždivé počasie. Škoda.                            

Tak ako sa hovorí, že každý správny Slovák by mal aspoň raz za život vystúpiť na Kriváň, tak by mal vystúpiť aj na Zobor a Krivín. Zobor a Krivín nesú v sebe spomienky na našu najrannejšiu históriu - Kriváň je už len novodobý symbol.

Cestou z Krivína sme si pozreli obranné valy a pokračovali ďalej. Nová protipožiarna cesta vybudovaná za europské peniaze, nám v daždi veľmi pomôhla. Cesta k Pustému hradu už bola v znamení Ľubových vrstevníc, ale nakoniec nás doviedla tam, kde sme chceli. Ku cestnému nadjazdu na R1, ktorým sme preklenuli Hron, železnicu a dostali sa k Tekovskej kúrii.  Aby sme stihli vlak, museli sme sa presunúť do Hronského Beňadiku.                     

Keď sme išli okolo domu p.Pánisa, žiaľ už len užšia skupinka, spolu aj s pomocníkom pracovali na " novodobom hrade". Vďaka geniálnej vlastnosti naších predsedov nadväzovať kontakty, sme sa dostali až do vnútra tohto objektu.
 Väčšina z Vás asi nevie kto je to p. Stanislav Pánis /je to krajan D. Tomášikovej/. Pánis bol členom SNS, ale pre radikálne názory ho vylúčili. Založil Slovenskú národnú jednotu a Spoločnosť pre zachovanie tradicií. Na hrade usporadúva rôze rytierske turnaje, oslavy , stretnutia a pod. Návšteva netrvala dlho a tak sme stihli vlak, ktorým sme sa dostali domov.

Dovidenia na najbližšom putovaní

1. máj 2013 (streda), ........ je lásky čas 

BRALOVÁ SKALA                    

KŽC pripravil pre svojich priaznivcov, /cca 42 ks/, májovú vychádzku z Rematy na Bralovu skalu, s výhľadmi do handlovskej kotliny a na lyžiarský areál na Remate, k vetracej šachte nad sklenianskym tunelom ŽSR, na sklenianské lúky - kde sme videli rôzne krasové výtvory, ako aj vstup do priekumnej štôlne. Odtiaľ sme sa vybrali na Hajskú skalu s výhľadom na Ráztočno. Pod skalou sa nachádza jaskyňa - verejne pristupná. Pri zostupe do Ráztočna sme prechádzali okolo vyvieračky. V miestnom pohostinstve sme ukončili túru, kde sme si odfotili originál dresu miestneho rodáka, futbalistu Martina Škrtela. Počas cesty sme našli niekoľko čerešní, najkrajšie boli však v Ráztočne.

 
27.4.2013
autokolónou do Šalgotarjánu.
Na 9 -tich autách 42 ľudí.
1. zastavenie v Muli pri unikátnom rím. kat. secesnom kostole sv. Alžbety z rokov 1910 - 1918.Je to prvá, dosiaľ neobvyklá konštrukcia v Uhorsku so železobetónovou kupolou.  
Svätostánok má osemuhoľníkový pôdorys, výška kupole dosahuje 15 metrov a veže až 30 metrov. Fasáda je okrem secesných prvkov vyzdobená aj veľkým obrazom svätej Alžbety a 
strechu kostola zdobí osem anjelov. Kostol dal postaviť Rudolf Körfy, pôvodne ako rodinnú hrobku, tá je dole v suteréne. Doprovod nám robila kostolníčka p. Eva Kuzmová.
2. Presunuli sme sa k novému cezhraničnému mostu cez Ipeľ v časti obce Rároš, ktorý bol otvorený koncom roka 2011. Pôvodný most vyhodili do vzduchu ustupujúci Nemci v roku
1945. Na slovenskej strane na konci hrádze vedúcej na most dodnes stojí kedysi pozlátená liatinová socha sv. Jána Nepomuckého/Ján z Nepomuk/, jeho socha je na mnohých
mostoch, lebo po mučení, pri ktorom zomrel, bol zhodený z Karlovho mosta vo večerných hodinách do Vltavy. Vraj ten, kto sa sochy dotkne, či priloží ruku, tomu sv. Jan Nepomucký  
splní prianie.
3. Pred Nógrádszakálom sme navštívili roklinu Palócky Grand Canyon /Páris-patak völgye.
4. V Šalgótarjáne - sme stúpali cez záhradkársku osadu na sopečnú skalu s krásnymi výhľadmi-Pecskó hegy (543 m).
5. Z Rónabányu- bukovým lesom sme vyliezli na vrch - Szilvás-kö(627 m), ktorý patrí medzi perly v oblasti pohoria Medveš. Z vrcholu Nagy-Szilváskö je pekná vyhliadka najmä na
severo-východ a je tu aj “magnetickú” skala", v tesnej blízkosti ktorej kompas prestane ukazovať sever. Krásny bol aj pohľad na 20 m vysoký a 40 m široký čadicový orgán.  Na
 illustráciu niekdajších vulkanických činností je tu vybudovaný 2 km dlhý náučný chodník, a zem je tam potrhaná s prepadliskami. Z veľmi úzkej trhliny hlbokej asi 8-10m stúpal studený
vzduch, vraj sa nestačí ohriať a teplota tam ostáva celý rok nižšia.
Po návšteve Szilvás-kö 2 osádky áut sa vybrali na blízky hrad a na kopec- Bosorku.
6. V Salgóbanyi sme si pozreli nenápadný prameň rieky Zagyva, ten sa skrýva v lesoch pohoria Medveš vo výške 600 m a svojou dĺžkou – 179 km patrí k najdlhším a najmohutnejším prítokom Tisy.
7. Poslednou návštevou na trase maďarským územím bola prechádzka po bývalých kameňolomoch s atraktívnym jazierkom - Eresztvényi kóbányák. A dvaja odvážlivci sa tam aj okúpali,
8. V Šiatorskej Bukovinke už v podvečer 18,45 sme ešte šli pozrieť vodopád.
 Rozlúčka bola v Radzovciach pri pivku.

Marianovi Kološtovi, Jurajovi Dorotovi a Ing. Milanovi Majerovi- hlavne týmto patrí vďaka za zorganizovanie krásneho výletu a samozrejme aj vodičom a všetkým účastníkom.                                                                                        

                                                                                         

Naša prvá jarná vychádzka

13.4.2013 (sobota)

PREDJARNÁ PRECHÁDZKA PODPOĽANÍM CEZ SIROŇ A OSTRÔŽKY

Stretli sme sa vo vestibule Zvolen osobná stanica. Vlak išiel načas. V Detve sa k nám pridali ďalší turisti. Urobili sme spoločnú, spočítali sa, bolo nás 29,  a vykročili smer Siroň.

  Pokračovali sme okolo Ostrôžky,     na Sliacku Poľanu, kde sme si v miestnej kaplnke uctili nášho  predčasne zosnuleho Ing. Vlada  Miartuša.  Nech zvuk zvona mu   pripomína, že sme sním a on je snami. Odtiaľ už naše kroky viedli  podľa plánu až do Kriváňa.  Stihli sme  vlak o 16,07, ktorý nás dopravil do Zvolena. 

Podujatie je venované pamiatke nášmu priateľovi, predčasne zosnulému Ing. Vladimírovi Miartušovi.

vl..png