KŽC rok 2016
17.12.2016 (sobota) CESTY TÚLAVÉ 2016 (Turistický záver roka)
Tradičné stretnutie priaznivcov vlakovej turistiky, členov KŽC a ich priateľov z partnerských turistických oddielov. Spoločenské priestory Domu kultúry ŽSR
Zvolen. Úvodne slovo vykonal Ďurko Dorot, ktorý poinformoval prítomných peknou básničkou o našich výletoch. " Cesty túlavé "
Rok sa s rokom zišiel, aj my sme sa zišli na " cesty túlavé"zase sme sem prišli. No a tak Vás všetkých vítamveľmi pekneponajprv domácich tiež hosti srdečne. Veď už po siedmi krát takto sa stretáme, čo kto a kde videl radi spomíname. Na "cestách túlavých" po Slovensku rodnom za snehu aj slnka v počasí nehodnom. Keby len Slovensku už sa nám tu máli u susedov Čechov aj tam sme boli. Do Českeho ráje na Prachovské skály sme sa koncom leta viaceri vybrali. A keby len do Čiech ale aj na Moravu vďaka Satinoviza "cestu túlavu". Po stopách Miartuša tiež sme zase boli susedným maďarom trošku kopce drali. Hory trošku drali v Dunaji plávali a sútok Dunaja s Ipľom obzerali. Že chodíme grupen je to pravda istá v jednote je sila to tvrdí turista. Ale aj solové akcie sa páčia osamelým vlkom ostatní prepáčia. Veď treba preskúmať to kde sme neboli a na budúci rok do plánu dali. Záverom Vám prajem pri dobrej muzike kto ste trénovali tanca si užite. Zakončite v zdraví aj tento starý rok aby sme sa stretli na túrach aj o rok. Tak príjemné sviatky pekný záver roka to príjmite od Ďurka Dorota. Slovensko je krásne hory aj roviny hovorím to vážne nie iba zo psiny. Nech nás naše kroky vedú hore, dolu kopcom odovzdávam slovo do rúk naším vodcom.
Ďaľším blahoželateľom bol Ferko Lalkovič, ktorý odovzdal nášmu nestorovi Marianovi knihu p. Labudu "Glanzenberg" a za ostatných prítomných poblahoželal do ďaľších rokov Marianovi veľa zdravia Peťo Szetei, ktorý zároveň poďakoval aj za jeho nezištnú spoluprácu s Klubom. Potom sa rozprúdila zábavná časť, ktorej hudobný sprievod zabezpečila country skupina Rebel s band a po nich DJ Marian. Za výborne pripravenú koncoročnú akciu ďakujeme Marianovi.
29.10.2016 (sobota) Z POVRAZNÍKA cez HROCHOŤ do OČOVEJ.
Ponická vrchovina / Povraznícka brázda / stredne náročná, dlhá / prevýšenie 610 m / 6 - 6,5 hod./ POSEZÓNNY BONUS:
turisticko – vlastivedná vychádzka.
Sprievodca trasou: Juraj Dorot
Už pri prestupe v BB bolo zaujímavé sledovať príchod účastníkov. Zozačiatku dvaja, pridal sa ďaľší a až pár minút pred odchodom autobusu sa objavila nová skupinka a ešte práve z prichádzajúceho autobusu dvaja. V Povrazníku nás vystúpilo 14. V príhovore Juro spomenul, že nás je o 300% viac ako vlani, keď robili prieskum trasy. Počko bolo typicky jesenné, hmla, nízka oblačnosť trošku mokrá trasa. Naše pretekárske tempo už na začiatku vyradilo Janka, ktorý ako rekonvalescent neuspel, ale prajeme mu skoré dozdravenie, aby sme mohli opäť spoločne turistikovať. Na Minci nás prekvapil Slavo, ktorý rozbalil batoh a mal čo.
Dokonca sa pridala aj Evka s jej tradičnými "prštekmi". Konečne po mdrej sme natrafili aj do "hotela Partizán" a navštívili sme aj miesto kde sa zranil Janko, aby potom havaroval s vrtulníkom ZS. Na Bukovinu sme už dorazili ešte za zhoršenej viditeľnosti. Pokračovali sme ku chate Horalka a potom už len smer Hrochoť so zastaveniami na hrane doliny Kyslinky. Z Hrochote nás išlo už len jedenásť, ale i tak sme mali čo robiť aby sme stihli autobus do Zvolena. Vytúžené pivo bolo až vo Zvolene. Za 8 a pol hodiny viac ako 30 km, "Blázni".
15.10.2016 (sobota) OKOLÍM BANSKEJ ŠTIAVNICE - 5. časť ZÁVER SEZÓNY!
Z ILIJI cez hrad SITNO,EVIČKINO JAZERO a TANÁD do centra B.ŠTIAVNICE
Štiavnické vrchy / stredne náročná / prevýšenie 509 m / 6 - 6,5 hod.
Sprievodcovia trasou: PhDr. Jozef Labuda CSc. a h. - RNDr. Mária Gubrianská a h. - Ferdinand Lalkovič a Marian Kološta.
Októbrová sobota ako stvorená na turistiku sa skoro nevydarila. Našťastie sme nedali na predpovede počasia, ktoré neboli vôbec prajné na našu prechádzku. Už vo vlaku sa to začalo ako obyčajne, hlavne pri prestupe na "Štiavnickú Anču", skoro sme sa ani nepomestili, ale pri výjazde z tunela sa začalo rozvydnievať. Prechodom cez kopec Strieborná sme zostúpili do Ilje k pamätníku vyhladenia obce počas SNP a potom do jedného z najstarších kostolíkov na Slovensku. Následne sme sa ešte zastavili u Luptáka a odtiaľ už len smer Sitno hrad a
samotné Sitno. Dolu sa nám kráčalo už lepšie. Bola pred nami vidina baníckeho gulášu. Niektorí sme ho ani nestihli, asi sme boli pomalí. Počas kupovania cestovných lístkov sme si mali možnosť pozrieť ešte obrovské umelecké dielo F. Skálu. Deň sme zakončili vo vláčiku a celý deň bez predpovedaného dažďa.
1.10.2016 (sobota) Z MALACHOVA K JASKYNI v„KREMENI“ a FERRATA „LÍŠNA SKALA“
Malachovské Predhorie / stredne náročná / prevýšenie 561 m / 6 - 6,5 hod.
Sprievodca trasou: Milan Bartošovič
Prvú októbrovú sobotu sme využili na príjemnú jesennú prechádzku do Kremnických vrchov – okolia Malachova. Hoci išlo o turistiku „ako remeň“, túra sa tešila hojnej účasti . Veď od konečnej BUSu v Malachove nás vyrazilo na trasu úctihodných 46! Viacerí, ktorí tento kraj nepoznali, boli milo prekvapení, koľko zaujímavého ponúkol. Či to už bola Tiesňava Malachovky s vodopádom, stupák od horárne Ortúty k troskám havarovaného lietadla Li 2 s pamätníkom posádky, ktorá tu zahynula, zastavenie pri studničke KLIN s runovým písmom, alebo odpočinok na vrchu Lažtek s nádhernými výhľadmi do bystrickej kotliny a novou rozhľadňou. Romantika PR Kremenie s viacerými jaskyniami, či cvičná ferrata pod Lišnou skalou, spolu s posedením v Penzióne „U Vinca“ v Kremničke, urobili záverečnú bodku za týmto vydareným podujatím.
24.9.2016 (sobota) Cez TEPLICKÉ SERPENTÍNY a KATOVU SKALU (927 m)
na SKLABINSKÝ HRAD (626 m)
Turčianska kotlina -Turč.nivy /stredne náročná/ prevýšenie 534 m / 6,5 hod.
Sprievodca trasou: Daniela Tomášiková
Cestovanie je náš koníček, ale ísť ešte v hlbokej tme a nielen v tuneloch to je dosť deprimujúce. Keď sme vystúpili v Sučanoch už bolo svetlo, ale ranná hmla nás sprevádzala až do Turčianskej Tepličky. Pri nástupe na Travertíny sme v rámci oddychu zablahoželali naším oslávencom, zaspomínali na vlaňajšiu Veľkú Raču. Travertíny a ich serpentíny boli ukážkou dômyselnej práce načích predkov.
Pokračovali sme na Kríž odkiaľ sa nám už ukázali kopce a hmla bola pod nami.Pokračovali sme na Katovú skalu, kde sme sa stretli konečne s turistickou značkou. Na Katovej ešte bola vykonaná vernisaž výstavy nášho priateľa Gusta, ktorá sa koná v Martine. Zišli sme do Skľabinského podzámčia, žiaľ bez otvorenej "nálevni" ako zvykne hovoriť náš očovan. Ukončenie turistiky sme teda vykonali až v Martine pri pivečku Martins - obsluha aj pivečko výborné. Ďakujeme!
15.9.2016 (sobota) BANSKÝM NÁUČNYM CHODNÍKOM „Banisko“ – BREZNO
Veporské vrchy – severná časť / nenáročná / prevýšenie 460 m / 4,5 – 5 hod.
Sprievodca trasou: Ing. Milan Pivka
Myslím, že sa podarilo nemožné. Vybrali sme sa na návštevu vyššie uvedeného BNCH pri Brezne, ktorá sa nakoniec stala "pátracou" akciou pre 47 účastníkov. Zaujimavosťou bolo, že sa k nám pridalo niekoľko nových priateľov, aj z
Podbrezovej, ktorí sa priznali, že v tejto časti NTNP ešte neboli. Hľadali sme všetko, vstup do uholnej bane Margita, "skanzen" - ktorý je zatiaľ len na papieri, breznianskú Skalku, uranovú štôlňu, Fe rudovú štôlňu, vykrývač nad Mýtom pod Ďumbierom, Dedkovu chatu a časť išla smerom do Brezna po modrej. Nakoniec sa nám všetkým podarilo prísť na plánovaný vlak i keď z rôznych strán. Všetci sme sa šťastne dopravili do našich domovov.
26.8.-29.8.2016 ŠTVORDŇOVKA v CHKO ČESKÝ RÁJ - Mladoboleslavsko
(piatok) Cestovanie do Jičína, ubytovanie, podvečerná prechádzka mestom
(sobota) NCH SKALNÉ MESTO – PRACHOVSKÉ SKÁLY / Veľký okruh
(nedeľa) HRUBOSKALSKO (Sedmihorky, Mariánska výhlídka, hrad Valdštejn
(pondelok) „TROSKY“- UNIKÁTNY SYMBOL ČES. RÁJE + návrat do Zvolena
Sprievodca trasami: Marian Kološta
Stalo sa akousi nepísanou tradíciou, že už šiestu sezónu organizuje KŽC v posledný predĺžený augustový víkend viacdenný pobytový výjazd do niektorej zo zaujímavých turistických lokalít. Po značených aj neznačených trasách na Slovensku, padla tento rok voľba na rozprávkové lokality u naších západných susedov v Českom ráji. 36 priaznivcov KŽC si to namierilo vlakom i autami do historického Jičína, kde po náročnej, viac, ako 570 km trase rozložili svoj stan v kempe Rumcajs. Skromnejšie podmienky, ale aj zopár problémov, vynahradilo nádherné počasie, krásne túry s množstvom prírodných zaujímavostí a historických pamiatok. Kraj zbojníka Rumcajsa sme prebrázdili krížom-krážom, od bývalého kráľovského mesta Jičína a jeho okolia, cez Prachovské skaly, prekvapivo krásne Hruboskalsko, až po finálový výstup na hrad Trosky. No pri všetkej snahe, tak, ako to už v živote býva, jedných podujatie nadchlo, iní (lebo aj takých bolo zopár) od neho očakávalo oveľa viac. Som si vedomý, že nie všetko bolo počas pobytu ideálne, ale dá sa v dnešnej dobe o ideali vôbec hovoriť? V každom prípade je štvordňovka za nami a hoci sme domov pricestovali v poriadku a plný dojmov, určite bude potrebné, nad ďaľším smerovaním KŽC vážnejšie pouvažovať. I tak však patrí veľké ĎAKUJEME Marianovi za vybavenie a ukočírovanie "stáda" až do jeho úspešného návratu do Zvolena.
20.8.2016 (sobota) Popod VEĽKÝ ROZSUTEC, cez OSNICU (1363 m) do PÁRNICE (458 m)
Krivánska Fatra - východná časť / náročná / prevýšenie 905 m / 6 - 6,5 hod.
Sprievodca trasou: Eva Párničanová
Minulú sobotu sme v príjemnom počasí ešte stihli náročnejšiu prechádzku východnou časťou Krivánskej Fatry, krajom Juraja Jánošíka, s nádhernou scenériou Veľkého Rozsutca. Na 1363 m vysokú Osnicu, lebo tam smerovali naše kroky, a po dramatickej situácii na žilinskej autobusovej stanici, kde sa pred ôsmou na nástupišti č. 10 - smer Terchová, tiesnila pred jedinným pristaveným BUSom v nekonečnom rade, viac ako stovka nedočkavých turistov – optimistov v nádeji na úspech, sme sa predsa len dostali do Štefanovej včas. Vyriešil to našťastie ďaľší posilový spoj a tak všetkých 29 účastníkov našej skupiny si mohlo vydýchnuť a vykročiť do sedla Medziholie podľa pôvodného plánu. Po
predchádzajúcich daždivých dňoch boli horské chodníky poriadne nasiaknuté. Šmýkalo sa na skalách, koreňoch stromov aj pri zostupoch na lístí a íľovom podloží, a tak nejeden z nás pocítil ich tvrdosť aj na vlastom zadku. Našťastie sme to všetci prežili bez újmi na zdraví a cez vrchol Osnice dorazili po skupinkách až do Párnice.
6.8.2016 (sobota) SLOVENSKO-MORAVSKÝM POMEDZÍM od Lyského priesmyku do Francové Lhoty
Javorníky - západ / nenáročná / prevýšenie 233 m / 6 - 6,5 hod.
Sprievodca trasou: Ing. Miroslav Satin
Po búrke v okolí Zvolena a neplánovanom státi vlaku v Hornej Štubni, sme boli nútení prestúpiť na náš vlak až v Púchove, kde boli opäť problémy s platiacimi spoluturistami. Nočná búrka okolo Lidča zanechala stopy v celom okolí a premočila aj turistické chodníky našej ďaľšej prechádzky po Valašsku. Návšteva začala v Betléme, aby sme sa presunuli do Střelné - pohraničnej obce so
Slovenskom, so železničným tunelom a rozvodím na slovenskú a moravskú stranu aby sa potôčiky nakoniec stretli v Dunaji. Pri tulákovi Karlovi sme sa napojili a začala "honba" za hubami, ktorá pokračovala až po rozhladňu a až do Francovej Lhoty, ku Kobzovej lipe, miestnej zvonkohre a rodnému domu kardinála Trochtu. Odtiaľ už len "Majerovou" asfaltkou do Lidča na pivko, kto stihol a potom ako obyčajne s meškajúcimi vlakmi domov. Našťastie sme to poriešili prestupom v Púchove a vo Vrútkách.
26.7.2016.
23.7.2016 (sobota) Zo ŠVOŠOVA cez HRDOŠ (950 m)
a ŽAŠKOVSKÚ JASKYŇU do STANKOVIAN
Veľká Fatra – Šípska / stredne náročná / prevýšenie 642 m / 6 - 6,5 hod.
Sprievodca trasou: Daniela Tomášiková
Za skutočnými „pokladmi“ Šípskej Fatry.
To čo sme na minulej turistike stratili sa podarilo nájsť. Ranný vláčik nás dopravil do Švošova, kde nám pripravila úvod Danka. Cestou do Komjatnej sme sa zbratali so skupinou autičkárov aby sme už spoločne v počte 33 kusancov, pokračovali na Hrdošnú skalu. Pred výstupom sme ešte stihli " jaskyňu ", kde sme si vypočuli
poviedku o Žobráckej palici a pokračovali po zabezpečenom chodníku na Hrdošnú skalu, odkiaľ boli výhľady na hornaté Slovensko. O 50 metrov bola ešte vyššia Skríželná skala 954 m.n.m. Tu prepuklo radostné živio. Po jeho ukončení a posilnení nás všetkých sme pokračovali do sedla pod Ostrým, kde sa začali naše cesty deliť na autíčkarov, havranov, bežcov a žaškovcov. Na prekvapenie sme sa okrem autíčkarov stretli na záverečnom pivku pri stanici v Stankovanoch, kde sa nám potvrdilo, že v kolektíve to lepšie ide. Dovi nabudúce.
9.7.2016 (sobota) Na CHOPOK (2024 m) a KRÚPOVU HOĽU (1927,5 m)
Nízke Tatry - sever, západná časť / náročná / prevýšenie 1099 m / 7 - 7,5 hod.
Sprievodca trasou: Ing. Tatiana Surkošová
Keď chceš stihnuť prijateľné počasie na túre aj v Nízkých Tatrách musíš si privstať. Aj bystričania mali možnosť, ale niektorých odradil ranný dážď. I tak sa sa priateľov KŽT Zvolen zišlo 22 vo vlaku a vyrazilo od konečnej autobusu na Troch domkoch, cez Vrbické pleso smerom na Lukovú a Chopok. Tu prekvapilo chladné počasie a potrhanie partie. Niektorí nestihli ani návštevu Kamennej chaty. RR utiekla plánovaným smerom na Krupovu hoľu až na Ďumbier. Časť sa pobrala na Chabenec, časť Širokou dolinou, stihali sme všetci i keď v rôznych časoch, niekto skôr, iní podľa plánu. Niekde sa stratila "kolektívnosť", možno ju nájdeme na najbližšej túre.
24. - 26.6.2016 „VYSOČINA POZÝVA“ (piatok – nedeľa)
- ŽĎÁR NAD SÁZAVOU a okolie
Českomoravská vrchovina / Žďárske vrchy/ stredne náročná / Trojdenná poznávacia akcia historických a turistických lokalít mesta UNESCO a regiónu. Sprievodca trasou: Marian Kološta
Tak sa to predsa podarilo, aj napriek skorému rannému odchodu zo Zvolena a miernemu meškaniu na prípoj v Brne, ktoré však nebolo prekážkou. Do Ždáru nad Sázavou sme prišli už včas. Tu nás už čakal Bohuš s Andrejkou. Prešli sme na ubytovanie a začali sa pripravovať na zoznámenie sa so Ždárom a okolím. Prvé kroky viedli ku kostolu sv. Prokopa a na jeho vežu, aby sme mali predstavu čo máme na tej Vysočine vidieť. Stihli sme aj muzeum "Moučkuv dúm" a potom sme začali šlapať do Hamrú a Najdeka. Zaujali Hamroň, Zapadlý kúň, Mamut a Rozštípená skála a hlavne penzion v Najdku s vynikajúcim čokolodávým koláčom a dobrým pivkom. Domov sme prišli vlakom a išli na večeru do Hajčmana, kde sme požívali aj ostatné dni.
Sobota nás privítala pekným, teplým ránom a autobusovým spojom do Herálce. Z hranice medzi Moravou a Českom sme už stúpali smerom k Devěti skalám. Výstup k ním bol pohodový, nie ako na Slovensku keď ide o stredne náročnú túru. Hore na skalách dobre fúkalo, dokonca aj mkraky sa dáko rýchlešie pohybovali. Nás to neodradilo do ďalších km a hajde na Lísovskú skálu, zaujímavý skalný útvar v lese, ale na dosť veľkej ploche. Pozreli sme si Žákovskú skálu, kde však žiadna nebola a tak sme stáli len na triangulačnom bode.
Ešte sme sa túlali okrajom Žakovskeho pralesa a hľadali prameń Svratky. Nakoniec sme našli až dva - Stříbrnou studánku a ešte jeden, ktorý našla ČT v relácii Zpět k pramenúm. Záver a autobus sme hľadali v Cikháji. Našli sme Ďen otcú!!!!! Toto nevedel ani sprievodca trasou. Dobre sme sa zabavili, dokonca trafili aj do autobusu, aby nás dopravil na ubytovanie. Nedeľa bola chladná viac ako včerajšie pivo. Išli sme pozrieť hraničný kameň Bohmen und Mahren pri Tálskom rybníku a okolo Kinskych zámku sme došli až na cieľ našej cesty, Zelenú horu. Ďakujeme Andrejke a Marianovi za prekrásnu Ave Mariu. Po tomto presune sme sa najedli v Táferne /hokejisti ze Ždáru viu/ a pokračovali do ďalšieho prekvapenia
ktoré nám pripravili sprievodcovia. Vpiatok sme nestihli parný prechod "Albatrosa" cez Brno, tak tu nám ho ukázali v plnej paráde, lenže zmenšený 70 krát, ale stálo to zato. Potom sme už smerovali len na ubytovanie a na stanicu. Najhoršie nás ešte len čakalo - lúčenie! Aj touto cestou sa chceme poďakovať Marianovi, Bohušovi a Andrejke za krásne tri dni na časti Vysočiny. Naschledanou!!!!!
11.6.2016 (sobota) Na VEĽKÝ BRANKOV (1134 m) a k BRANKOVSKÉMU VODOPÁDU (775 m)
Nízke Tatry - sever, západná časť / str. náročná / prevýšenie 657 m / 6,5 hod.
Sprievodca trasou: Ing. Miroslav Bubanský
Upozornenie sprievodcu trasou, že nebudeme med lízať, nás čo sme vystúpili z autobusu na Bielom potoku (520 m) asi neoslovilo. Na Brdisku (775 m) sme zasadali, či je vôbec správne pokračovať ďalej, keď začínalo poprchať. Nakoniec sme to nezrušili a išli ďalej ako bolo naplánované. - Ostré (1086 m) Tu sme si pozreli pamätník k SNP a pokračovali ďalej, - Teplice (945 m) - Ostrý Grúň
(1117m) - Jama - Na hrebeni sme si užili polomu a zničeného turistického chodníka, ako aj značenia a nebyť Mira, ktorý nám ukázal, kade máme ísť, možno ešte stále blúdime. - Brankov (1177 m) - Veľký Brankov (1134 m) - Kurucká skala (800 m) - NPP Brankovský vodopád (775 m) -
Toto sme nevideli, ale tak málo vody sme naozaj nečakali, najmä teraz keď dosť často prší. Ukončili sme na Podsuchej (540 m) /. Koliba Bodega však bolá plná cyklistov, nakoľko sa otvárala nová cyklotrasa Ružomberok - Korytnica. Nenašli sme ani kamošov z RR, asi stihli autobus podľa pôvodného rozpisu a pivko si dali na stanici v Ružomberoku, /podľa naších bratov spoza Moravy/. My sme nakoniec zakončili až pri pivku v Radvani.
Zmena oproti plánu - zlý prechod po polome z Polomky na Fabovu hoľu!
4.6.2016 (sobota) Z MALUŽINEJ cez VEĽKÝ BOK (1727 m)
a ŽDIARSKU DOLINU do POLOMKY
NP Nízke Tatry /Kráľovohoľské Tatry / NÁROČNÁ / prevýšenie 1099 m / 8 - 8,5 hod./ Sprievodca trasou: Ing. Miroslav Bubanský Tak ako sme sa niektorí báli predpovede počasia, bol tento výšlap nad očakávanie. Pri autobuse sa nás zišlo 16 dokonca aj Tí čo sa báli búrky a dažďa. V Malužinej sme vystúpili, žiaľ doprava do Malužinskej doliny nebola predmetom
tohoto výletu. Prvých dve a trištvrte hodiny po asfalte dalo zabrať až po poľovnícku chatu v Hodruši. Potom to už bola "malina", hlavne pre rýchlu rotu. Ešte že nás počkali v sedle pod Veľkým Bokom. Tu "geriatrické oddelenie" za pomoci rýchlonohých rozhodlo, že aj ono pôjde až na vrch.
Veľký Bok a jeho rozľahlé lúky nás vítal krásnou neskorou jarnou kvetenou, veternica,prvosienky ako aj už s nasadenou novou úrodou čučoriedok. Až na vrchole sme si uvedomili, aký je to krásny výhľadový kopec. Škoda, že sme videli len do liptovskej kotliny, nakoľko tatranský hrebeň bol v oblakoch a dosť nízkych.
Dokonca aj Kráľová hoľa bola len ako v opare, ale videli sme čo nás čaká cestou dolu z tej výšky /1727 m./ až do Polomky /628 m./. Stále len zostup a to dosť strmý. Prvá skupina skončila v Papuči a ďalšia zašla až do stredu Polomky Pod smrek, kde nás nakoniec papučiari dobehli. Na stanici nič nové pod slnkom, vlak meškal našťastie len 15 minút, ale to stačilo na to aby "konečne" začalo pršať. Do BB sme ešte meškanie zvýšili, ale prípojný rychlík nás počkal, takže domov sme sa dostali neskôr, ale v pohode.
21.5.2016 (sobota) POHORÍM BÖRZSÖNY, cez rozhľadňu CSOVÁNYOS (938 m) AUTOTURISTIKA!!
Z odkazu Vlada Miartuša. Pútnické miesto MÁRIA NOSTRA (296 m - / Maďarsko) NP Duna-Ipoly / Novohradské vrchy / stredne náročná / prevýšenie 642 m / 7 – 7,5 hod.
Sprievodca trasou: Juraj Dorot
Skoré ráno nás zastihlo pri DK ŽSR vo Zvolene, odkiaľ sa pobralo 5 aut so svojími osádkami /22/ smer maďarské hranice. Tu sme pribrali ešte Milana a už sme išli len do Kemencov, Királyháza a odtiaľ stúpame na Csoványos. Nad Magosfa sa stretávame so skupinou slovenských turistov z BB klubu Stonožka. Spoločne sme pokračovali až k rozhľadni. Tu sme sa rozdelili a my sme už šliapali k autám. Cestou za novým cieľom sme ešte skúšali návštevu Vasut muzea v Kemenciach bezúspešne. Trafili sme však na Máriu Nostra - staré pútnické miesto. K spleniu nášho cieľa ešte bolo treba zacestovať do Szobu, kde sme si
pozreli miestnu kompu a prešli k sútoku Ipľa s Dunajom. Tu nás prekvapil "Venclovský" - ked odplával min 800m sviežim májovým Dunajom. Peťo dúfam, že i naďalej Ti slúži zdravie. Tu sme sa rozdelili a domov sme už išli samostatne. Nás ešte oslovili Hokovce s miestnym kaštieľom, čo sa našej posádke páčilo. Dovidenia na najbližšej túre.
7.5.2016 (sobota) Naučným chodníkom„Tri skaly“ na TLSTÚ HORU (651 m)
Javorníky / Biele Karpaty / stredne náročná / prevýšenie 386 m / 5 - 5,5 hod.
Sprievodca trasou: Eva Párničanová
Opäť sme celý týždeň sledovali počasie na sobotu. Našťastie sa žiadne prekvapenie nekonalo. Vláčik sa postupne naplňal až do Žiliny. Tu nás už bolo 19. Chybičkou sa stalo, že v Žiline sme prestúpili do vlaku smer Praha. Nám železničiarom sa nič nestalo, horšie to bolo s "jazdcami zadarmo", nakoľko tí mali zakúpené lístky na ďaľší vlak. Príjmite naše ospravedlnenie. V Púchove sa k nám pridali ešte autičkári a aj ďalší priateľ Janka Urdu - Dušan. Cestou zo Žiliny až do Púchova, kde prebiehajú výlukové práce sme išli pomalšie. Zatiaľ stále nevieme ako sa bude riešiť najťažší úsek Púchov - Považská Bystrica, najmä pri Nimnickej priehrade.Prezreli sme si novú železničnú stanicu upravenú v rámci "koridoru" na 160 km/hod. Z Púchova sme už išli peši smer Keblie a potom
už modrou, ako aj neznačkovanou s krásnymi výhľadmi na okolité aj vzdialené slovenské kopce až na rozhľadňu. Tu sme si trošku oddýchli a začali sme hľadať Čertovu skalu, ktorá bola ozaj čertovská. Odtiaľ smer Lazovná skala a z nej sme už videli náš cieľ Dohňany. Tu sme stihli navštiť aj miestne kostolíky, oddávajúcu miestnosť, Dujkov mlyn a miestne pohostinstvá, v ktorých sme riešili pitný režim. Cesta domov už prebiehala normálne.
23.4 2016 (sobota) PROSIECKOU a KVAČIANSKOU dolinou cez Červené piesky Autoturistika
Chočské vrchy /stredne náročná / prevýšenie 345 m / 6,5 – 7 hod.
Sprievodca trasou: Ing. Peter Szetei
Upozornenie, že v prípade zlého počasia sa trusitika nebude konať, nebolo vyplnené. Ráno sa objavilo prekvapivé číslo /10/ aut, ktoré pojalo záujemcov o túto trasu. Začiatok trasy bol na netypickom mieste, pred miestným cintorínom Dlhej Lúky - obce Kvačany. Prešli sme na turistikú žltú trasu do ústia Prosieckej doliny. Srdce nás zabolelo keď sme videli, ako je jej vnútro zúbožené po polome z roku 2014. Suchá zima a aj jar zasiahla aj vodopád Červené piesky - po rokoch bez vody. Dokonca aj ohlasované poniklece v doline sa konali len sporadicky. O
to viac nás zaujali prvosienky hladké na priľahlých skalných bralách a dokonca už sa vystrčil aj jeden horček.Cez Borové, okolo Ráztockého vodopádu - s vodou, Oblazy, vyhliadky na Roháči sme sa dostali až ku zdárnemu koncu našej trasy do Kvačian. Tu sa nás ujala Anička, pracovníčka miestneho pohostinstva, aby nám doplnila chýbajúce tekutiny. Cesta domov viedla okolo Bešeňovských travertínov a niektorí dokonca zavítali až do Liptovskej Lužnej, kde si pozreli meandre Lužnianky a lužnianský Bačov deň so žinčicou a ovčím syrom.
OTVORENIE SEZÓNY 2016
9.4.2016 /sobota/ JAR NA OČOVSKÝCH LAZOCH Slatinská kotlina / Detvianske predhorie / stredne náročná / prevýšenie 531 m / 6,5 – 7 hod. Pútavou lazníckou a krajinnou oblasťou juhozápadnej časti Podpoľania, za skrytými prírodnými hodnotami. Sprievodca trasou: JurajDorot
Na otvorenie sezony 2016 sa nás zišlo v Detve 22 účastníkov. Zo zastávky Detva - Siroň nás vyviezol autobus až na Stavaniska. Tu sa vstupného slova ujal Maroš.
Pri horárni „Kalamárka“, rázcestie (780 m) sme dokázali obrátiť "Krtka", aby s nami nešiel. Pokračovali sme na Králičku, vyhliadka (928 m) - údolím Mačinovej doliny - PP vodopád Spády (940 m) - vyhliadková skala v Spádoch „Kancel“ (970 m) - zostup dolu potôčikom Mačinovej doliny - PR Mačinová / Kamenné more (maloplošné chránené územie) - Boriakova skala, výhľady, prestávka s
občerstvením, dokonca aj vlaha začala padať. Malou pietnou spomienkou sme si pripomenuli nášho spoluturistu Vlada Miartuša. Okolo studničky Vajdova sme pokračovali ďalej na - Iviny, časť Jazovec - Suché Trnavy - Horná Obchoditá - Kráľova púť - popod Suchý vrch - dážď sa stupňuje, ale koniec sa blíži, ešte nasleduje Slavcová, vyhliadka - nasleduje Očová, kde musíme počkať na dopravu v miestnom pohostinstve. Začína hokej Nitra - Zvolen, žiaľ stredoslovenský boj o majstra nebude.
Klubový predsezónny bonus - 2
2.4.2016 (sobota) ZVOLENSKÁ SLATINA ZNÁMA – NEZNÁMA
„… Poézia Podpoľanie, to nie je len Sládkovičov „Detvan”, ale aj krásna príroda a hrdí ľudia s veľkým srdcom! (Marian Kološta, KŢC Zvolen)
Spriedovca trasou:Mgr. Pavol Kulich, Marian Kološta, Juraj Dorot.
Prvá aprílová sobota ponúkla záujemcom o nenáročný zdravý jarný pohyb, ale najmä spoznávanie svojho najbližšieho okolia, návštevu neďalekej Zvolenskej Slatiny a viacerých zaujímavostí, ktoré táto obec ponúka plným priehrštím. Záujem o tento predsezónny bonus prekonal všetky naše očakávania. Veď prechádzkovej trasy obcou slávnych rodákov a osobností sa zúčastnilo až 76!
našich priaznivcov. Zaujala najmä návšteva Galérie Jána Kulicha, Pamätnej izby Terézie Vansovej či obidvoch kostolov, ako aj pútavé sprievodné lektorské výklady sochárovho synovca Mgr. Pavla Kulicha, ev. kantorky Oľgy Drobovej, ale aj mladého kaplána Pavla Cerovského v kostole Povýšenia sv. Kríža. A svoje obdivuhodné geografické znalosti z regiónu Slatinskej kotliny a Podpoľania mohol naplno uplatniť, najmä pri prechádzke na výhliadku nad obcou, aj náš turistický kolega Juraj Dorot. Im všetkým patrí naše poďakovanie za ústretovosť a ochotu.
Podujatie sa, aj vďaka príjemnému počasiu a bohatému programu vydarilo k spokojnosti, hoci turistickým nadšencom, zvyknutým „hltať“ kilometre v náročnejšom teréne a prekonávať prevýšenia nad hranicou lesa, určite neulahodilo. Raz darmo. Koľko ľudí– toľko chutí.
Klubový predsezónny bonus - 1
24.2.2016(streda)
TATRANSKÝ ĽADOVÝ DÓM 2016 – Hrebienok
Vysoké Tatry - stred / zimná vychádzka / prevýšenie: 45 m (PLD) - peším výstupom 320 m / 4,5 hod.
Sprievodcovia trasou: Marian Kološta a Ing. Peter Szetei
Dnešným cieľom našich priateľov bol areál ľadovej galérie s bazilikou na Hrebienku. Naviac sme si chceli pozrieť aj ľadové sochy, ktoré však od svojho zrodu nevydržali súčasný teplotný nápor a zmenili sa na nepoznanie. Ešte šťastie, že Tatranský dom je neustále dotovaný mínusovými telpotami a drží svoju prekrásnu formu. Po prezretí jeho útrob sme sa pobrali k Rainerovej chate (1301 m) a k Obrovskému vodopádu (1330 m) a Studenovodskými vodopádmi - späť na
Hrebienok. Naším nie najmladším účastníkom sme dali jasnú odpoveď, aby boli najneskôr o 14,50 na stanici Starý Smokovec. Všetci sme si užili čerstvo napadnutý sniežik a aj trošku slniečka pri mínusovej teplote. V Poprade -Tatry sme prestúpili na (R 610 Novofruct) našťastie zmeškaný len 5 minút, vo Vrútkach sme hravo stihli Rex 1855 Borišov, ktorý nás bezpečne doviezol do naších domovov.
